© Fotograf: Alessandro Grandini
Naše videnie je zložitou súhrou niekoľkých procesov. Obvykle každé oko vytvára svoj vlastný obraz, ktorý sa prekrýva s obrazom druhého oka, ale nie je 100 % zhodný. Mozog oba obrazy spojí do trojrozmerného vizuálneho vnemu. Tento jemne vyladený proces môže fungovať iba vtedy, ak sú obe oči rovnobežné a pozerajú sa teda rovnakým smerom1.
Dva obrazy sa od seba odchýlia natoľko, že ich mozog už nedokáže spojiť kongruentným spôsobom.3 V dôsledku toho môže dôjsť k zhoršeniu zrakovej výkonnosti, kedy dochádza k dvojitému videniu (diplopia) alebo mozog potláča zrakové informácie z jedného oka (amblyopia).1,3
V Nemecku je škúlenie jednou z najčastejších očných porúch u detí a dospievajúcich. Touto poruchou trpí približne 4 % všetkých detí vo veku od 0 do 17 rokov.4
Strabizmus sa môže vyskytovať samostatne bez iného základného ochorenia (primárne) alebo ako príznak iného očného ochorenia (sekundárne).1 Možné príčiny sú rôzne a nemožno ich vždy jednoznačne určiť. Medzi najčastejšie príčiny patria:1,3,5-7
Zjednodušene možno strabizmus rozdeliť na latentný strabizmus, konkomitantný strabizmus a paralytický strabizmus.6 Mikrostrabizmus je strabizmus s malou uhlovou odchýlkou.1,3
Latentný strabizmus (heterofória) je najčastejším typom (postihuje asi 70 % bežnej populácie), kedy očné svaly nie sú vo vzájomnej rovnováhe. Za normálnych okolností je mozog schopný túto situáciu pomerne dobre kompenzovať. Tento strabizmus sa prejavuje iba v prípade únavy, vyčerpania alebo napríklad požitia alkoholu. Zvyčajne sa nevyskytujú žiadne príznaky.1
Pojem súbežný strabizmus sa používa v prípade, že ide o trvalú očnú vadu, ktorá môže postihovať iba jedno alebo obe oči.8 Odchýlka škúlajúceho oka sa môže vyskytovať vo všetkých smeroch pohľadu:1,3
Ak je stupeň vychýlenia oka v prípade súbežného strabizmu vždy konštantný, vychýlenie v prípade paralytického strabizmu sa mení v závislosti od smeru pohľadu; napríklad pri pohľade doľava môže byť výraznejšia ako pri pohľade doprava. Paralytický strabizmus je spôsobený ochrnutím očných svalov.1,6 Typicky sa vyznačuje vnímaním dvojitého videnia alebo nakláňaním hlavy.1
V prvých týždňoch života nedokáže ešte novonarodené dieťa plne koordinovať pohyby očí. V tejto fáze sa môžu v rámci normálneho vývoja objaviť nekoordinované pohyby očí a s nimi spojený občasný strabizmus. V priebehu vývoja sa deti naučia ovládať pohyby očí a strabizmus by sa už nemal vyskytovať.9,10 Trvalý strabizmus by mal byť vyšetrený lekárom
U niektorých ľudí je zlé postavenie očí jasne viditeľné, zatiaľ čo u iných je zrejmé len veľmi mierne. Okrem viditeľného posunutia očí sa môžu objaviť aj ďalšie príznaky:1,3,6,7,11,12
U detí i dospelých by mal každý strabizmus, ktorý sa objaví po niekoľkých prvých týždňoch života, vyšetriť lekár. Očný špecialista môže diagnostikovať abnormálne postavenie očí pomocou celého radu vyšetrovacích metód.1,6,12,13
Liečba strabizmu závisí od jeho typu a príčiny. Latentný strabizmus si zvyčajne nevyžaduje žiadnu špeciálnu liečbu, kým sa nevyskytujú žiadne príznaky, zatiaľ čo v prípade pretrvávajúceho (manifestného) strabizmu môže včasné oftalmologické vyšetrenie a liečba zabrániť sekundárnym príznakom, ako je porucha zraku.1 K dispozícii sú nasledujúce terapeutické možnosti:
1. Grehn F. Augenheilkunde. Springer Berlin Heidelberg 2019.
2. Leydhecker W, Grehn F. Augenheilkunde. Springer Berlin Heidelberg 2013.
3. Lang GK. Augenheilkunde. Thieme 2014.
4. Schuster AK, Elflein HM, Pokora R, Urschitz MS. Kindlicher Strabismus in Deutschland: Prävalenz und Risikogruppen. Ergebnisse der KiGGS-Studie 2017.
5. Gräf M, Lorenz B. Strabismus. Monatsschr Kinderheilkd 2015; 163: 230-240.
6. Weber P, John R, Konrad K, Livonius B v., Ruple B, Schroeder A, Stock-Mühlnickel S, Karch D. S2k Leitlinie. Visuelle Wahrnehmungsstoerungen 2017.
7. Berufsverband der Augenärzte Deutschlands e.V. (BVA), Deutsche Ophthalmologische Gesellschaft (DOG). Leitlinien von BVA und DOG. Leitlinie Nr. 26 b, Nichtparetisches Schielen. http://augeninfo.de/leit/leit26b.htm, Zugriff: 30.03.2020.
8. Walter P, Plange N. Basiswissen Augenheilkunde. Springer Berlin Heidelberg 2016.
9. Baumann T, Adam O. Atlas der Entwicklungsdiagnostik. Vorsorgeuntersuchungen von U1 bis U10/J1 ; 52 Tabellen. 2., völlig überarb. und erw. Aufl. Thieme, Stuttgart 2007.
10. Flehmig I (Hrsg. 2007). Normale Entwicklung des Säuglings und ihre Abweichungen. 7. unveränderte Auflage Thieme, s.l., 2007.
11. Oestreicher E. HNO, Augenheilkunde, Dermatologie und Urologie für Pflegeberufe. Thieme 2003.
12. Berufsverband der Augenärzte Deutschlands e.V. (BVA), Deutsche Ophthalmologische Gesellschaft (DOG). Schielen und Amblyopie 2017.
13. Goebeler M, Walter P, Westhofen M. Augenheilkunde, Dermatologie, HNO in 5 Tagen. Springer Berlin Heidelberg 2018.
14. Berufsverband der Augenärzte Deutschlands e.V., Deutsche Ophthalmologische Gesellschaft e.V. Leitlinie Nr. 14a Uveitis anterior 2010.