Ďalekozrakosť (hyperopia): Pôvod a korekcia

Ak si všimnete, že sa vám pri čítaní knihy alebo novín rozmazávajú písmená, potom je to už jasný príznak ďalekozrakosti:

• Blízke predmety vnímate ako rozmazané, zatiaľ čo vzdialenejšie predmety sú jasné a zreteľné.
• Máte problémy s čítaním.
• Často žmúrite oči, aby ste videli jasnejšie.

Napätie pri snahe vidieť môže spôsobiť aj ďalšie príznaky:

• náhlu zrakovú únavu
• rozmazané videnie
• pálenie očí
• bolesť očí
• bolesť hlavy
• zápal spojoviek

Ľudia s ďalekozrakosťou vidia objekty do diaľky jasne, ale zblízka rozmazane. Pri krátkozrakosti je to naopak, keď postihnutí jasne vidia veci, ktoré sú blízko, ale s rastúcou vzdialenosťou je ostré videnie čoraz ťažšie. Potom sú napríklad dopravné značky, plagáty alebo ľudia vidieť iba rozmazane.

Ďalekozrakosť sa môže objaviť v každom veku. Refrakčná vada môže byť už vrodená alebo sa môže vyvinúť v dospelosti. Existujú dva typy ďalekozrakosti:

• Axiálna ďalekozrakosť: Ide o najčastejší typ ďalekozrakosti, ktorý je vo väčšine prípadov vrodený. Príčinou je buď príliš krátka očná guľa alebo jej malformácia.
• Refrakčná ďalekozrakosť: Ide o vzácnu formu ďalekozrakosti, ktorá vzniká v dôsledku nedostatočnej refrakčnej sily rohovky a/alebo šošovky.

Okrem toho existujú aj zvláštne typy ďalekozrakosti:

• Afakia: Tá patrí do skupiny refrakčnej ďalekozrakosti . Afakia je vrodená alebo získaná absencia šošovky. K lomu svetla potom dochádza iba cez rohovku. Afakické oko sa tiež už nedokáže prispôsobiť, tj. zaostriť na rôzne vzdialenosti, a preto potrebuje zrakovú pomôcku pre videnie do diaľky aj do blízka.
• Presbyopia: Ide o prirodzený proces starnutia očnej šošovky. Okolo 40. až 50. roku života stráca šošovka svoju pružnosť, a tým aj schopnosť zaostrovať na rôzne vzdialenosti (akomodácia). V dôsledku toho sa blízke predmety v starobe stále viac rozmazávajú a čítanie je tiež stále ťažšie – ruky sa stávajú „príliš krátkymi“.

Deti alebo mladí ľudia si často ani nevšimnú miernu ďalekozrakosť, pretože môžu túto zrakovú vadu kompenzovať vďaka stále ešte silnej elasticite očnej šošovky, a teda vysokej akomodačnej schopnosti. Ich videnie na blízko je teda stále dobré. Tento proces je možné u detí selektívne trénovať. Neustále kompenzovanie zrakových vád pri práci zblízka alebo pri čítaní je však únavné a môže rýchlo viesť k bolestiam hlavy a páleniu unavených očí.

Ďalekozrakosť však možno dobre kompenzovať zrakovou pomôckou:

• Okuliare: Aby bol obraz opäť ostrý, sú dopadajúce svetelné lúče odklonené okuliarmi s vypuklými, tj. smerom von zakrivenými, tzv. zbiehavými šošovkami a zameriavajú sa na sietnicu.
• Kontaktné šošovky: Kontaktné šošovky majú rovnaký účinok ako okuliare, korigujú zrakové vady a uľahčujú videnie v bežnom živote. Mali by však byť nasadené očným lekárom alebo špecialistom na kontaktné šošovky a nikdy by nemali byť ponechané v oku príliš dlho. V opačnom prípade môže dôjsť k suchosti očí alebo iným očným ochoreniam.

Do úvahy prichádza aj chirurgický zákrok (refrakčná operácia). Laserové ošetrenie je teraz osvedčenou metódou. To však môže viesť ku komplikáciám, ako je zjazvenie rohovky alebo nadmerná či nedostatočná korekcia ďalekozrakosti.

Jednotka na meranie refrakčnej sily sa nazýva dioptria. Pri ďalekozrakosti je hodnota dioptrií kladná. Očný špecialista alebo optik môže zmerať hodnoty pri vyšetrení zraku a podľa toho vám predpíše okuliare. Hodnoty napríklad + 0,25 dpt ukazujú na miernu formu ďalekozrakosti. Čím vyššia je však nameraná hodnota (napr. +4,0 dpt), tým výraznejšia je refrakčná chyba.