©Philip Steury - stock.adobe.com

Zápal dúhovky (iritída)


Čo je to iritída?

Dúhovka dodáva oku charakteristickú farbu v závislosti od množstva pigmentových buniek.1 Spolu s cievnatkou (choroidea) a riasnatým telesom (corpus ciliare) tvoria cievnu membránu (uvea).1V strede dúhovky sa nachádza otvor, zrenica.2 Zmenou veľkosti zrenice dúhovka reguluje množstvo svetla dopadajúceho do oka.1 Zápal dúhovky (iritída) môže spôsobiť začervenanie, bolesť a citlivosť na svetlo.1-4 Často sú postihnuté obe oči.1

Zápal v prednej časti uvey (predná uveitída) možno rozdeliť na tri typy:1,4

  • Iritída: Zápal dúhovky
  • Cyklitída: zápal riasnatého telieska
  • Iridocyklitída: zápal oboch štruktúr

V Nemecku je zápalom uvey postihnutých približne 400 000 ľudí.4 ,5 Často sa vyskytuje kombinovaný zápal dúhovky a riasnatého telieska, známy ako iridocyklitída, pretože obe štruktúry sú anatomicky blízko seba.3

  • Pixel-Shot - stock.adobe.com

Čo spôsobuje zápal dúhovky?

Iritída môže mať niekoľko príčin. Vo vzácnejších prípadoch môže byť infekčná, napr. spôsobená baktériami, vírusmi alebo parazitmi, alebo sa môže vyskytnúť v dôsledku pôvodného systémového ochorenia. Častejšou príčinou je však imunitná reakcia ako súčasť pôvodného zápalového ochorenia. 3 Medzi najčastejšie pôvodné ochorenia patria:1,3,4

  • Imunologické ochorenia: Behcetova choroba
  • Chronické zápalové črevné ochorenia: ulcerózna kolitída, Crohnova choroba
  • Reumatické ochorenia: choroby spojené s HLA-B27 (Bechterevova choroba, Reiterov syndróm), juvenilná a reumatoidná artritída, sarkoidóza
  • Infekčné ochorenia: herpetické infekcie, syfilis, tuberkulóza, lymská borelióza, leptospiróza

Ako sa prejavuje zápal dúhovky?

Iritída môže byť akútna, recidivujúca alebo chronická.3,4 Medzi typické príznaky patrí začervenanie, bolesť, citlivosť na svetlo, zúženie zreníc, zvýšené slzenie (epifora) a poruchy zraku.3, 6

Pri chronických a recidivujúcich formách môže dôjsť k zvýšeniu vnútroočného tlaku, prilepeniu dúhovky na šošovku (synéchia), usadeniu zápalových buniek v prednej komore (hypopyón) alebo predčasnému zákalu šošovky (katarakta). 3

Ako sa diagnostikuje zápal dúhovky?

Pri príznakoch, ktoré by mohli naznačovať zápal dúhovky, by sa malo uskutočniť oftalmologické vyšetrenie. Pomocou štrbinovej lampy, ktorá umožňuje zväčšenie oka, môže očný špecialista posúdiť typ a umiestnenie zápalu, rovnako ako veľkosť alebo pohyb zrenice.3,7 Vzhľadom na to, že je možné súvisiace zhoršenie zrakových funkcií, malo by byť vykonané aj vyšetrenie zrakovej ostrosti.2,3

Ako sa lieči zápal dúhovky?

Ak je zápal dúhovky dôsledkom pôvodného ochorenia, je potrebné toto ochorenie liečiť, aby sa zápal zvládol a zabránilo sa jeho opakovaniu.2

Príznaky v oku sa navyše liečia lokálne bolesť tíšiacimi a protizápalovými očnými kvapkami alebo masťami, s kortizónom alebo bez neho.2,3 Zrenica môže byť rozšírená pomocou špeciálnych očných kvapiek.3 Ak je pacient veľmi citlivý na svetlo, môžu byť predpísané ochranné okuliare.3 V prípade infekčnej iritídy je indikovaná antibiotická alebo antivírusová terapia.4 Na prevenciu recidívy je obvykle nutná niekoľkotýždňová terapia.4

V ojedinelých, veľmi závažných prípadoch môžu byť indikované aj protizápalové lieky vo forme tabliet.2,3 Aby sa predišlo komplikáciám, je veľmi dôležité starostlivé sledovanie očným špecialistom.4

Odkazy

    1. Grehn F. Augenheilkunde. Springer Berlin Heidelberg 2019.

      2. Walter P, Plange N. Basiswissen Augenheilkunde. Springer Berlin Heidelberg 2016.

        3. Goebeler M, Walter P, Westhofen M. Augenheilkunde, Dermatologie, HNO in 5 Tagen. Springer Berlin Heidelberg 2018.

          4. Berufsverband der Augenärzte Deutschlands e.V., Deutsche Ophthalmologische Gesellschaft e.V. Leitlinie Nr. 14a Uveitis anterior 2010.

            5. Fiehn C, Zierhut M, Becker M. Differenzialdiagnose der Uveitis. Dtsch Arztebl International 2003; 100: A-2514-.

              6. Lang GK, Lang GE (Hrsg. 2015). Augenheilkunde essentials. Georg Thieme Verlag, Stuttgart, New York, 2015.

                7. Kampik A, Grehn F (Hrsg. 2008). Augenärztliche Differenzialdiagnose. 1. Auflage Thieme, s.l., 2008.