Zápal bielka (skleritída)

Skleritída sa rozlišuje podľa lokalizácie, hĺbky alebo charakteru zápalu.

Episkleritída je častejším typom zápalu skléry. Ide o povrchový zápal skléry a okolitého spojivového tkaniva.^1,4 Môže sa vyskytovať lokálne vo forme uzlíka (nodulárna episkleritída) alebo difúzne po celom oku (difúzna episkleritída).¹

Menej častá skleritída je naopak hlboký zápal skléry.^1,4 Bakteriálne alebo vírusové zápaly bývajú vzácne, zatiaľ čo zápaly spôsobené autoimunologickými alebo celkovými reumatickými ochoreniami sú časté.¹ Môže byť jednostranný alebo obojstranný a podobne ako episkleritída sa môže vyskytovať lokálne vo forme uzlíkov alebo byť difúzne rozšírený po oku.¹ Podľa lokalizácie a závažnosti možno rozlíšiť niekoľko typov skleritídy.^1,2,5

Skleritída býva vcelku vzácna, vyskytuje sa prevažne v štvrtej a šiestej dekáde života a postihuje viac ženy ako mužov.⁵

Episkleritída sa často vyskytuje bez zistiteľnej príčiny.² Predpokladá sa, že stres a silná záťaž môžu vyvolať episkleritídu.⁶ Na druhú stranu je skleritída približne v polovici prípadov spôsobená prebiehajúcim ochorením.^1,2 Medzi ne patrí:^1,7

• Reumatické ochorenia: reumatoidná artritída, psoriatická artritída
• Ochorenie spojivového tkaniva: systémový lupus erythematosus
• Imunologické ochorenia: polymyozitída, dermatomyozitída, Bechterevova choroba, Wegenerova granulomatóza
• Vaskulitída (zápal ciev): Wegenerova granulomatóza, Churg-Straussov syndróm, recidivujúca polychondritída
• Chronická zápalová črevná choroba: Crohnova choroba, ulcerózna kolitída
• Metabolické poruchy: dna
• Infekčné ochorenia: syfilis, herpes vírusy

Episkleritída je akútne ochorenie a vedie k väčšinou sektorovému začervenaniu oka a spontánnej, tiahlej, pálivej bolesti alebo lokálnej citlivosti. ^1,2,5 Zvyčajne prebieha bez závažných komplikácií.⁵

Skleritída môže byť chronická a opakujúca sa, pričom príznaky sa často objavujú v priebehu niekoľkých dní.⁵ Medzi ťažkosti postihnutých pacientov patrí začervenanie oka, zvýšené slzenie, zvýšená citlivosť na svetlo a silná bolesť. ^2,5 Charakteristickým rysom skleritídy zadného segmentu je, že môže spôsobovať silnú bolesť, ale prebiehať bez viditeľného začervenania oka.¹Pri niektorých formách sa môžu v priebehu ochorenia objaviť závažné komplikácie, ako je opuch a poruchy pohybu oka, stenčenie skléry s následným modrastým sfarbením alebo odlúčenie sietnice so zhoršeným videním.^1,2,5

Ak sa objavia príznaky, ktoré môžu naznačovať zápal skléry, je potrebné vyhľadať očného špecialistu. Vyšetrenie oka zahŕňa predovšetkým posúdenie ciev oka pomocou štrbinovej lampy, ktorá umožňuje zväčšenie oka.⁵ V závislosti od hĺbky zápalu môžu byť postihnuté rôzne cievy.⁵ V osobitných prípadoch môže byť užitočné vyšetrenie kontrastnou látkou (fluorescenčná angiografia), ktorá zobrazí cievy sietnice.⁵ Vzhľadom na to, že môže dôjsť k poruche videnia, mala by sa posúdiť aj zraková ostrosť.²

Vo väčšine prípadov sa episkleritída zahojí sama počas ^1–2 týždňov a vyžaduje iba krátku symptomatickú liečbu analgetickými a protizápalovými očnými kvapkami alebo masťami s kortizónom alebo bez neho.¹

Liečba skleritídy závisí od pôvodného ochorenia. Tu môže byť potrebné vyšetrenie krvného obrazu alebo imunitnej sérológie. Na liečbu lokálneho zápalu v oku sa používajú aj bolesť tíšiace a protizápalové očné kvapky alebo masti, ktoré obsahujú predovšetkým kortizón.^1,2,7 V závažnejších prípadoch môže byť potrebná systémová liečba kortizónom alebo liečba imunosupresívami. V ojedinelých prípadoch môže byť potrebná operácia.^1,2,5